Basnicky.sk

Kam zavial nás
vietor osudu,
kam podel
sa ten čas.

Keď držal si
ma za ruku.
Vtedy celý svet
bol náš.

Kam podela
sa Tvoja neha.
Kde zmyzla vášeň
z Tvojho tela.

Túžba, ktorá
neutícha,
prameň lásky
čo nevysícha.

Mne však stále v
srdci oheň horí.
Láska k Tebe
však zrazu bolí.

Toto si si
láska prial.
Mne ostal len
trpký žiaľ.

Ak šťastie inde
hľadať chceš.
Tak si za ním
kľudne bež.

To moje
je navždy preč,
len nemo hľadím
už strácam reč.

Na všetko
krásne spomínam.
Tie chvíle
ticho preklínam.

A stále sa pýtam.....

....Kam zavial nás
vietor osudu?

Kam odvial našu
nežnú lásku.
Zo života,
všetko šťastie.

Viem, pred sebou
mám cestu ťažkú.
Jeje cieľom
je zabúdanie.